Chrípka

Chrípka – ochorenie, ktoré na vlastnej koži poznáme asi všetci. S týmto infekčným ochorením už bojoval určite každý z nás a mnohí z nás ho isto podcenili. Chrípku sa ale určite podceňovať neoplatí a mali by ste si dať záležať na jej vyliečení. Infekčné ochorenie môže mať mierny, stredný ale aj veľmi ťažký priebeh a v kombinácii s inými ochoreniami môže spôsobiť aj smrť. 

Štatistiky 

Podľa WHO vo svete ročne umrie na chrípku priemerne 450 000 osôb (od 300 000 do 650 000) . V našej krajine na toto ochorenie umrie ročne cca 1500 ľudí. 

Úmrtnosť v EU na chrípku je od 8 do 44 osôb na 100 000 obyvateľov

Dlhodobým sledovaním sa zistilo, že vírusom chrípky sa ročne nakazí 33% obyvateľov, ale len cca 25% z nich ochorie. Asi 1% z chorých osôb je potrebné hospitalizovať a približne 8% z hospitalizovaných pacientov umrie. 

Na celom svete sa chrípkou infikuje 350 miliónov až 1 miliarda ľudí. Z toho v cca 4 miliónoch prípadov má ochorenia závažný priebeh. 

Vo vyspelých krajinách je najviac úmrtí na chrípku u osôb nad 65 rokov. 

V rozvojových krajinách nie je presne známe koľko osôb počas sezónnej chrípky umrie, odhaduje sa ale, že má na svedomí 99%  úmrtí detí do 5 rokov života. 

Počet infikovaných môže byť ešte vyšší. Značná časť populácie chrípkové ochorenie jednoducho prechodí a prelieči sa doma voľne dostupnými liekmi. Do štatistických údajov sa tak nedostanú. 

Ako dochádza k prenosu vírusu chrípky

Chrípka sa ľahko a rýchlo šíri v preplnených oblastiach – školy, domovy dôchodcov, internáty, kancelárie, …  Prenáša sa vzduchom ako kvapôčková infekcia. Stačí ak si infikovaná osoba kýchne, alebo zakašle a drobné kvapôčky obsahujúce vírus sa dostanú do vzduchu. Vírus sa takto môže šíriť až do jedného metra od infikovanej osoby.  

Vírus sa do organizmu dostáva prostredníctvom slizníc úst, nosa a oči. Je preto možný prenos aj z kontaminovaných miest ak sa ich dotknete rukou a následne úst, nosa alebo očí. Vírusom sa môžete infikovať aj v prípade, že pijete z rovnakého pohára ako infikovaná osoba alebo manipulujete s predmetmi, ktoré predtým kontaminovala osoba s vírusom. 

Mimo organizmu dokáže vírus chrípky prežiť niekoľko hodín až dní, záleží to od povrchu kde sa nachádza. Na textíliách a papieri prežije 8 ž 12 hodín. Na hladkom povrchu prežije 24 až 48 hodín. Počas tejto doby sa stále môžete vírusom infikovať. Preto je dôležité klásť dôraz na hygienu rúk a pravidelne si ich umývať. 

V našich končinách sa chrípka objavuje v zime až začiatkom jari. V tomto období lekári očakávajú nárast ochorení, ktoré môžu prejsť do epidémie. 

Vírus chrípky prežije aj na mraze. Kvapôčky vírusu sa pri mínusových teplotách rozbijú na ešte menšie kvapôčky. Množstvo vírusu sa tak v ovzduší zvýši a riziko infikovania iných osôb je  ešte vyššie.

V  tropických oblastiach sa vyskytuje chrípka celý rok. Ohniská nákazy a ani čas kedy nákaza prepukne sa tu nedá predpokladať.

Typy chrípky

Chrípka je vysoko nákazlivé a rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva vírus  z čeľade Orthomyxoviridae. Na základe rozdielov v RNA víruse poznáme niekoľko druhov chrípkových vírusov

Vírus chrípky A

Vírus chrípky A sa skladá z 8 segmentov RNA. Vďaka tomu môže mutovať – dochádza k zmene poradia aminokyselín, čo má za následok vyššiu infekčnosť ochorenia. Vírusy tohto typu sú dôvodom vzniku všetkých veľkých chrípkových epidémií a pandémii v súčasnosti a aj v minulosti. Keďže sa vírus stále mení ľudský imunitný systém ho berie ako nový typ vírusu a pri každom infikovaní zaútočí v plnej sile. 

• je schopný infikovať aj zvieratá, hlavne vtákov, ale našiel sa už aj u ošípaných a koní. Bežne sa týmto vírusom ale infikujú ľudia. Hostiteľmi tohto typu chrípkového vírusu sú voľne žijúce vtáky.

Vírus chrípky B 

Vírus chrípky B má tiež 8 segmentov RNA. Mutácii podlieha zriedka a nespôsobuje pandémiu chrípky. Okrem dýchacích ciest postihuje aj gastrointestiálny trakt a práve preto ho možno poznáte aj pod názvom črevná chrípka. 

Vírus chrípky B môže spôsobiť menšie epidémie sezónneho charakteru. V našich končinách sa vyskytuje v zime a začiatkom jari. Priebeh ochorenia je menej závažný než je to pri infikovaní sa vírusom typu A. 

• vírus typu B sa u zvierat nevyskytuje a ani ho neprenášajú

Vírus chrípky C

Vírus chrípky C má len 7 segmentov RNA. Najčastejšie sa týmto typom infikujú malé deti. U dospelej populácie má ochorenie veľmi mierny priebeh. Môže sa prejaviť ako obyčajné prechladnutie, ktoré po pár dňoch prejde. Nie je príčinou vzniku pandémií ani epidémií.

• u zvierat sa tento vírus nevyskytuje a ani ho neprenášajú.

Vírus chrípky D

Vírus chrípky D infikuje dobytok. Doteraz nie je potvrdený prenos na človeka. 

Poddruhy chrípkového vírusu

Možno si aj vy kladiete otázku prečo sa treba proti chrípke očkovať každý rok. Proti osýpkam, tetanu a iným ochoreniam sa stačí dať očkovať raz za pár rokov, alebo raz za život. Chrípka je ale infekčné ochorenie, ktoré mutuje a môže sa neustále meniť. Aj tá najmenšia zmena v genóme spôsobí, že ju náš imunitný systém registruje ako nové ochorenie a začne proti nemu bojovať. 

Na povrchu chrípkového vírusu sa nachádzajú dva proteíny. 

• hemaglutinín (H) – tento antigén zaisťuje naviazanie vírusu na bunku. 
• neuraminidáza (N) – znižuje viskozitu ochranného hlienu bunky

V závislosti od kombinácie a zloženie týchto proteínov existuje niekoľko podtypov vírusov.  Doteraz poznáme 16 typov hemaglutinínu a 9 typov neuraminidázy čo predstavuje 144 možných podtypov vírusu chrípky A. Nie všetky kombinácie sa vyskytli aj u ľudí. V chrípkovom víruse, ktorý infikuje ľudí bolo doteraz rozpoznaných „len“ 6 typov hemaglutinínu a 2 typy neuraminidázy. Kombináciou týchto proteínov môže vzniknúť až 12 podtypov vírusov chrípky A. 

Kombinácia hemaglutinínu a neuraminidázy určuje aj nákazlivosť a priebeh ochorenia. 

Na základe povrchových proteínov dochádza k vzniku imunitnej reakcie. Hneď ako imunitný systém zaregistruje antigén, ktorý nepozná aktivuje sa. Ak už v minulosti imunitný systém prišiel do styku s týmto antigénom vie ako ho zničiť (imunitná pamäť) a zničí ho skôr ako si stihnete uvedomiť, že nejaký vírus máte v tele.  Pokiaľ ale do styku s týmto antigénom imunitný systém neprišiel zapojí do boja všetky bunky imunity a snaží sa vírus zničiť. 

Akákoľvek nová zmena v H a N je pre organizmus novou hrozbou a imunita ju berie ako nového nepriateľa. Vírus sa pri množení mierne mení. Každá menšia zmena v povrchových proteínoch predstavuje novú variantu podtypu chrípky. To je dôvod prečo sa chrípkou môžete nakaziť opakovane  aj počas jednej chrípkovej sezóny, aj keď ide v podstate o rovnaký typ vírusu a aj ochorenia. 

V niektorých prípadoch u vás chrípka opakovane nemusí prepuknúť. Môže za to fakt, že v proteínoch došlo k tak malej zmene, že imunita vírus rozpoznala, označila ho ako chrípku a zničila ho skôr než sa stihol v organizme usídliť. Stačí ak sú si povrchové proteíny pôvodného a nového vírusu veľmi podobné. Všetko ale záleží od vášho imunitného systému. 

Zmeny vírusu chrípky – antigénový posun, antigénový zlom

Antigénový posun

Menším zmenám povrchových proteínov sa hovorí antigénový posun – antigenic drift. Dochádza k nemu každé dva až tri roky. Tento posun má za dôsledok každoročne sa opakujúce chrípkové epidémie. K antigénnemu posunu môže dôjsť aj pri víruse chrípky typu B, nedochádza k nemu ale tak často ako v prípade vírusu chrípky typu A. 

Antigénový zlom

Vírus chrípky A je veľmi premenlivý. Občas urobí drobné zmeny vo svojich povrchových proteínoch. Raz sa 10 až 30 rokov ale dochádza k veľkej a výraznej zmene vo víruse.  Tejto zmene sa hovorí antigénový zlom, alebo antigénová zmena – antigenic shift. V tomto prípade vírus podstatne zmení, alebo vymení celý génový fragment (povrchový proteín). Napríklad vymení H1 za H3, alebo N1 za N2 atď. Vzniká nový podtyp vírusu chrípky typu A, ktorý môže byť príčinou vzniku pandémií. 

Tento nový podtyp počas ďalších rokov  je schopný vytvárať menšími zmenami v proteínoch ďalšie podtypy chrípky. 

Premenlivosť chrípkového vírusu nie je doteraz poriadne vysvetlená a preskúmaná. Najväčšou záhadou je zatiaľ antigénový zlom. Existuje ale hypotéza, podľa ktorej k nemu dochádza kombináciou ľudského a zvieracieho vírusu chrípky. 

Osoba infikovaná chrípkou môže vírus preniesť na zviera. Ak zviera v sebe už vírus chrípky má dochádza v jeho organizme k rekombinácii vírusu chrípky. Vzniká nový podtyp vírusu, ktorý má špecifické vlastnosti a schopnosti.

 V niektorých prípadoch môže dôjsť k prenosu nového vírusu zo zvieraťa na človeka, napr H5N1 – vtáčia chrípka. 

Dôležitou podmienkou k infikovaniu ľudí vírusom chrípky zo zvierat je, aby vírus obsahoval aj časť genómu ľudského vírusu.  

V prípade vtáčej chrípky došlo vo víruse k antigénovému zlomu (shiftu), povrchový antigén sa zmenil. K vypuknutiu pandémie našťastie nedošlo nakoľko nedochádza k prenosu vírusu z človeka na človeka, čo je jednou zo základných podmienok pre vznik pandémie.  Ochorenie sa prenášalo len z vtáka na človeka. 

Inkubačná doba chrípky

Inkubačná doba je čas, ktorý uplynie od prieniku vírusu do organizmu po prejavenie sa prvých príznakov. Počas tejto doby sa vírus rozmnožuje. Inkubačná doba chrípky je 1 až 3 dni. V závislosti od vášho zdravotného stavu  sa prvé príznaky môžu objaviť aj po štyroch dňoch, alebo už po pár hodinách od infikovania. 

Počas inkubačnej doby môžete vírus preniesť na ďalších ľudí. Aj keď sami o tom, že máte chrípku  neviete môžete byť pôvodcom infekcie a ochorenie rozširovať ďalej. Osoby s vírusom chrípky sú najinfekčnejšími počas prvých 3 až 4 dní od infikovania. 

Vírusom chrípky môžete ostatných infikovať aj cca 6 dní po chorobe. Malé deti a osoby so slabým imunitným systémom sú infekčné ešte dlhšiu dobu. 

Chrípka príznaky

Vírus chrípky spôsobuje infekciu dýchacích ciest a pľúc. Príznaky ochorenia sú rôzne a prejavujú sa v rôznej intenzite. Prejaviť sa môžu už po 48 hodinách (ale aj skôr) od infikovania vírusom.  

Typickým symptómom chrípky je náhle zhoršenie zdravia. 

• bolesť hlavy (v oblasti čela a za očami)
• zimnica až triaška
• vysoká teplota až na 39°C a viac
• slabosť, únava, vyčerpanie
• bolesť kĺbov a svalov

Keďže vírus infikuje dýchacie cesty dochádza k zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu a priedušiek. Medzi ďalšie príznaky patrí

• najskôr suchý kašeľ
• nádcha
• bolesť hrdla

Ďalšie príznaky chrípky sa môžu, ale nemusia prejaviť u každého. Sú však pomerne časté

• závraty
• zachrípnutie
• bolesť na hrudi (alebo nepríjemný pocit), bolesť hrdla
• zápal spojiviek
• nechutenstvo
• nie často, ale zvykne sa pridružiť aj zvracanie alebo hnačky

Komplikácie pri chrípke

Vírus oslabí sliznicu nosohltana, ktorá inak zabraňuje prieniku patogénov do organizmu. Oslabená sliznica nedokáže plniť svoju funkciu  čo značne uľahčuje vstup ďalším patogénov do organizmu. Najčastejšie priebeh chrípky môžu skomplikovať streptokoky alebo stafylokoky. Komplikácie, ktoré takto vzniknú pri chrípke môžu postihnúť

• stredné ucho – zápal ucha
• prínosové dutiny – zápal dutín
• dolné dýchacie cesty – zápal priedušiek, priedušnice

a následne prejsť až do zápalu pľúc spôsobeného bakteriálnou infekciou. Ojedinele môžu komplikácie postihnúť

• srdce – perikarditída (zápal osrdcovníka),  myokarditída (zápal srdcového svalu)
• nervový systém – kŕče, pocit tŕpnutia,  paréza končatín (čiastočná dočasná strata hybnosti končatín), Reyov syndróm (ochorenie postihujúce pečeň, mozog, obličky a srdce)

Príznaky chrípky sa môžu objaviť aj pri iných ochoreniach. Vyvolať ich môžu vírusy (adenovírusy, vírus parachrípky, respiračný syncyciálny vírus) a aj baktérie (Chlamídia Pneumoniae alebo Mycoplasma pneumoniae). Rozoznať či ide o chrípku, alebo ochorenie spôsobené iným vírusom či baktériou je takmer nemožné. Dá sa to zistiť len laboratórnymi testami. 

Ochorenia, ktoré majú rovnaké príznaky ako chrípka sú definované ako akútne respiračné ochorenia – ARO. Pri týchto infekciách sú postihnuté dýchacie cesty. Medzi tieto ochorenia patria nádcha, laringitída (zápal hrtana) , sinusitída (zápal prínosových dutín), pneumónia (zápal pľúc, bronchitída (zápal priedušiek), atď. 

Rozdiel medzi prechladnutím a chrípkou

Rozoznať či ide o prechladnutie alebo o chrípku v začiatkoch ochorení môže byť pre laikov problém. V oboch prípadoch ide o infekčné vírusové ochorenie dýchacích ciest.  Kašeľ, kýchanie, bolesť hlavy, nepríjemný pocit na hrudi sú príznaky, ktoré budete mať pri oboch ochoreniach. 

Na rozdiel od prechladnutia medzi typické príznaky chrípky patrí vysoká teplota, bolesť tela (svaly, kĺby), únava a slabosť. Pri prechladnutí tieto príznaky nie sú, alebo sú výrazne slabšie. 

Príznaky pri prechladnutí sa rozvíjajú postupne. Príznaky chrípky sa prejavia rýchlo. 

Prechladnutie vám spôsobí malé zdravotné komplikácie. Chrípka môže mať závažný priebeh a môže byť príčinou zápalu pľúc až smrti.

Poznáme viac ako sto druhov vírusov, ktoré prechladnutie spôsobuj, navyše tieto vírusy každých pár rokov mutujú a vytvárajú nové kmene.

Chrípku spôsobuje jeden vírus, ktorý môže mutovať a meniť tak svoje vlastnosti, ale stále ide o jeden typ vírusu. 

Z prechladnutia sa vyliečite za pár dní. Vyliečiť chrípku trvá jeden až dva týždne. 

Obe ochorenia majú základ vo víruse, preto sa na ich liečbu môžu nasadiť antivírusové lieky – antivirotiká.

Liečba chrípky

Príznaky, ktorými sa chrípkové ochorenie prejavuje spôsobuje samotný imunitný systém. O tom ako pracuje a prečo práve takto reaguje sa dočítate v ďalšom článku. 

Liečba chrípky v prvom rade spočíva v symptomatickej liečbe. Pod pojmom symptomatická liečba chrípky sa rozumie liečba príznakov chrípky.  V závislosti od konkrétnych príznakov sa podávajú 

• lieky proti horúčke – antipyretiká
• lieky proti bolesti (hlavy, kĺbov, svalov,…) – analgetiká
• vitamíny – najlepšie vo forme ovocia a zeleniny, ale môžu sa podávať aj multivitamíny.
• dostatok tekutín – pri horúčke stráca organizmus tekutiny rýchlo, aby sa zabránilo dehydratácii je dôležité ich zvýšený prísun. 
• pokoj na lôžku – odpočinok je pre organizmus, ktorý je zaťažený bojom s vírusom veľmi dôležitý, nepodceňujte ho. Zároveň tým, že ste doma a nechodíte do práce či školy sa zabraňuje rozširovaniu infekcie. 

Možno sa vám zdá, že liečba chrípky sa dá v pohode zvládnuť aj doma.  Lieky proti horúčke a bolesti kúpite v lekárni bez predpisu. Stačí len zostať pár dní doma v posteli, popíjať čaj a brať vitamíny. Také jednoduché to ale nie je. 

V prvom rade môžete mať iné ochorenie ktoré v kombinácii s chrípkou môže byť dôvodom zhoršenia vášho zdravia. 

Priebeh liečby sa môže skomplikovať (ak sa k chrípke pridružia ďalšie ochorenia).

PN –ka – pokiaľ chodíte do práce potrebujete PN –ku.

Chrípka u detí nemusí mať taký istý priebeh ako u dospelých. Ich imunitný systém ešte nie je dostatočne vyvinutý. Určite nie je dobré spoliehať sa v tomto prípade na domácu liečbu. 

S vírusom chrípky si ľudský imunitný systém poradí. Chvíľu mu to síce trvá, ale pokiaľ netrpíte ďalším ochorením alebo nemáte problémy s imunitným systémom určite sa z ochorenia vyliečite. 

Chrípka u detí

U detí sa s chrípkou môžete stretnúť častejšie ako u dospelých. Školy, školské jedálne a kluby sú  miesta kde sa koncentruje veľa detí. Stačí ak  jedno z nich má chrípku a môže infikovať ďalšie deti. 

Príznaky chrípky u detí sú rovnaké ako u dospelých.  Náhly nástup príznakov môže byt v rozmedzí 18 až 24 hodín. Ráno pošlete zdravé dieťa do školy a večer leží v posteli s vysokými horúčkami – časť rodičov sa s tým už určite stretla. 

Ako príznaky tak aj liečba chrípky u starších detí je rovnaká ako u dospelých. Ako si ale poradiť s chrípkou u malých detí? 

Dôležité je ustrážiť ich telesnú teplotu. Dá sa to dvoma spôsobmi

Lieky proti horúčke

Môžete im podať lieky proti horúčke, ale len v prípade, že ich telesná teplota je vyššia ako 38°C. Pokiaľ je teplota do 38°C ide len o zvýšenú teplotu a je znakom toho, že imunitný systém zatiaľ boj s ochorením zvláda.  

Pri vysokých teplotách u malých detí sa lieky proti horúčke podávajú rektálne formou čapíkov. 

Neodporúča sa podávať deťom lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej          ( Acylpyrín, Anopyrín, Aspirín, …). Kombinácia vírusu a tejto zložky lieku môže spôsobiť komplikáciu s názvom Reyov syndróm. Je to síce zriedkavé, ale môže sa to stať.

Ak dieťa ešte chrípku nemalo neviete ako bude na lieky jeho organizmus reagovať.

Studené zábaly 

Studené zábaly pomôžu znížiť telesnú teplotu dieťaťa. Zábal sa aplikuje len na telo (trup, hrudník). Na studený zábal použite vlažnú vodu (cca 25°C), nie studenú. Zábal by mal byť aplikovaný 10 až 15 minút. Ak sa počas tej doby uterák alebo plienka prehreje vymeňte ho. Nezabúdajte ale kontrolovať teplotu dieťaťa, horúčku chcete len znížiť, nie ho podchladiť. Jeden – dva zábaly by mohli postačovať. V prípade potreby môžete zábal zopakovať pár krát za hodinu. 

Pri malých deťoch (do 3 rokov) je potrebné pravidelne kontrolovať telesnú teplotu. Vysoká horúčka (nad 38°) môže u nich spôsobiť febrilné kŕče. Febrilné kŕče sú kŕče celého tela – svalov trupu, končatín, zášklby očí,… Dieťa môže počas kŕčov upadať do bezvedomia. Kŕč môže postihnúť aj bránicu – dýchací sval. Môže sa stať, že dieťaťu zmodrejú pery, tvár a aj prsty. Aj keď je to prechodný stav netreba ho podceňovať. Pokiaľ sa vám ale podarí udržať telesnú teplotu dieťaťa pod 38°C kŕče nehrozia. 

Ak má dieťa telesnú teplotu 38°C je na mieste otázka či mu teplotu znížiť, alebo nie. Ak bude stúpať je potrebné ju znížiť. Ak sa ale bude teplota držať na tejto hranici, znižovať ju nie je dobrý nápad. Odhadnúť či teplota ešte pôjde hore môžete jednoduchým spôsobom. 

Pokiaľ má dieťa studené ruky môže sa predpokladať nárast teploty. 

Ak má dieťa ruky teplé teplota by už hore stúpnuť nemala. 

Imunitný systém

Imunitný systém je dômyselný mechanizmus obrany organizmu. Jeho hlavnou úlohou je zaistiť ochranu pred patogénmi ( vírus, baktéria, pleseň, mikroorganizmus,… čokoľvek čo by mohlo zapríčiniť ochorenie). 

Imunitný systém sa skladá z tkanív, molekúl a buniek. Imunita je schopnosť organizmu odolávať patogénom. 

Bunky imunitného systému dokážu rozoznať mikroorganizmy, ktoré sú pre organizmus nebezpečné a ktoré nám pomáhajú (napr. črevná mikroflóra – tu mikroorganizmy imunitný systém nezničí). Vírus chrípky je ale patogénom, ktorý spôsobuje ochorenie a imunitný systém ho vie zničiť. 

Imunitný systém sa skladá z vrodenej a získanej imunity. 

Vrodená imunita – nešpecifická

S touto imunitou sa narodíme. Bunky vrodenej imunity stále kolujú v celom organizme vďaka čomu jej neujde žiadny patogén. Všetky bunky (bunky telu vlastné, bunky imunitného systému a aj bunky patogénu –vírusu) majú na svojom povrchu receptory vďaka ktorým bunky imunitného systému vedia rozoznať ktoré bunky treba zničiť a ktoré si nevšímať. Hneď ako bunky imunity objavia patogén zničia ho. 

Reakcia vrodenej imunity je vždy rovnaká. Zmobilizuje všetky bunky vrodenej imunity: bazofily, neutrofily, cytokíny, interferóny, NK bunky,  mastocyty, makrofágy,… Tieto bunky vírus nájdu, a snažia sa ho zničiť. Môžu ho zničiť

• fagocytózou – pohltením vírusu a jeho zneškodnením
• vytvorením superoxidu a cytokínov  – vírus zabijú
• vytvorením siete – jedinečná vlastnosť neutrofilov. Neutrofil sa rozpadne na sieť (NET), do ktorej sa zachytí oveľa viac patogénov než by bol schopný zničiť fagocytózou.

Ďalšie bunky vrodenej imunity – prozápalové bunky spôsobia v mieste výskytu vírusu zápal, čím prilákajú ďalšie a ďalšie bunky imunity.  Niektoré bunky dokážu zablokovať množenie vírusu, alebo jeho prichytenie na bunku organizmu, ďalšie imunitné bunky zničia bunky, ktoré vírus napadol. 

Vrodená imunita je prvým bojovníkom v boji s vírusom chrípky. Pokiaľ sa ale vírus rozmnožuje rýchlejšie, alebo sa do organizmu dostalo väčšie množstvo vírusu vrodená imunita aktivuje získanú imunitu.

Získaná imunita – špecifická

Získanú imunitu tvoria tri druhy molekúl 

• T lymfocyty 
• B lymfocyty
• NKT bunky

Ako už názov napovedá získanú imunitu si vytvára organizmus sám. Počas života sa stretávame s rôznymi patogénmi a získaná imunita sa učí ako ich zneškodniť. Ide o špecifickú imunitu, ktorá si stretnutie s každým typom patogénu pamätá – vytvára pamäťové bunky, ktoré sa aktivujú vždy, keď sa imunitný systém stretne s patogénom, s ktorým už raz bojoval. Hovoríme tomu imunitná pamäť. Vďaka pamäťovým bunkám na to isté ochorenie viackrát neochorieme – zničia vírus (alebo baktériu) skôr ako sa stihne v organizme rozmnožiť a spôsobiť ochorenie. Pamäťové bunky môžu byť v organizme niekoľko rokov, alebo celý život. Ak sa aj ochorenie u nás prejaví má zvyčajne mierny priebeh. 

T lymfocyty sa delia na ďalšie skupiny ktoré 

• pomáhajú B lymfocytom vytvárať protilátky (pomocné T lymfocyty)
• zabíjajú vnútrobunkové mikroorganizmy (cytotoxické T lymfocyty)
• riadia imunitnú reakciu , spomaľujú ju (regulačné T lymfocyty)

Imunitné reakcie sú tak silné, že by dokázali zničiť celý organizmus – patogény, poškodené telu vlastné bunky ale aj tie zdravé, preto sú regulačné T lymfocyty veľmi dôležitou súčasťou imunity. 

B lymfocyty vytvárajú protilátky. Poznáme päť druhov protilátok (imunoglobulínov) ktoré tieto bunky sú schopné vytvoriť (IgG, IgM, IgE, IgA, IgD). Pri víruse chrípky začnú B lymfocyty produkovať protilátky (prevažne IgM, neskôr aj IgG a IgA), ktoré na seba naviažu vírus. Zabránia tak vírusu aby sa naviazal na bunku a množil sa. 

Najdôležitejším imunoglobulínom je v prípade chrípky IgM. Je to najväčšia protilátka, ktorá na seba naviaže viac vírusov a je najúčinnejšou protilátkou v boji s vírusmi. 

IgA sa nachádza v slizniciach nosa, úst, hrdla kde ničí vírus.

Protilátky IgG sa nachádzajú v tekutinách organizmu, preto ich máme najviac (ľudské telo obsahuje cca 60% vody). Naviaže na seba vírus všade kde s ním príde do kontaktu. 

NKT bunky – produkujú cytokíny (podieľajú sa na špecifikácii a množení buniek imun. systému), podieľajú sa na ničení vírusu.

Keď je v organizme veľké množstvo vírusu imunitný systém sa nespomaľuje, zápal, horúčka, kašeľ, kýchanie, nádcha, bolesť, zimnica  to všetko spôsobuje imunitný systém v snahe zničiť vírus. Všetky bunky imunitného systému ničia vírus. Nakoľko vírus chrípky napáda dýchacie cesty bolí nás hrdlo, slzia nám oči, máme zapálené dutiny, hltan, hrtan, priedušky,… 

Vysoká horúčka

Najväčším problémom pri chrípke je vysoká telesná teplota. Vysoká horúčka môže byť príčinou zápalovej reakcie, ktorú spúšťajú cytokíny. Samotnú horúčku ale spúšťa termoregulačné centrum v hypotalame na základe iných cytokínov z buniek imunitného systému. Imunita sama dokáže vyhodnotiť či zničí vírus tým, že spôsobí len zápal, alebo vyšle signál do mozgu a zvýši teplotu celého organizmu. 

Prečo máme zimnicu keď máme horúčku? … triaškou svalov sa organizmus snaží zvýšiť teplotu tela, preto horúčka stále stúpa. Zároveň nás vyvolaním pocitu zimy núti zakryť sa, čím sa telesná teplota zvyšuje. Prečo dochádza k vysokým horúčkam sa presne nevie. Na zničenie väčšiny patogénov je potrebná teplota 45°C a viac. Túto teplotu by ale organizmus nezvládol.  

Predpokladá sa, že pri horúčke dochádza k zvýšenej tvorbe protilátok, deleniu buniek imunity a tvorbe buniek, ktoré sprostredkovávajú komunikáciu medzi bunkami imunity.  Imunitný systém tak nebojuje s vírusom len v mieste zápalu, ale mobilizuje sa v celom organizme. Zvýšený počet buniek imunity smeruje do miesta zápalu a pomáha v ničení vírusu. 

Bez liekov proti horúčke by bol imunitný systém schopný vytvoriť teplotu, ktorú by sme neprežili. 

Únava, slabosť, nechutenstvo

Horúčka a prebiehajúca imunitná reakcia (delenie a špecifikácia buniek imunity, tvorba cytokínov, protilátok,…) si vyžaduje zvýšenú energiu. Nároky na energiu sa zvýšia o desiatky percent a všetku dostupnú energiu dáva organizmus do boja s infekciou. Preto sa cítime unavení, ospalí, slabí, nevládni, nechutí nám jesť. 

Po chrípke väčšina ľudí schudne. Organizmus získava energiu zo všetkých zdrojov aké má. Spaľuje tukové zásoby ale aj svalovú hmotu. Pokiaľ nemá odkiaľ čerpať energiu na boj s vírusom je v ohrození ľudský život. 

Kašeľ, nádcha

Protilátky, ktoré na seba naviazali vírus sa z tela dostávajú hlienmi (kašeľ, kýchanie, nádcha). 

Potenie

Potenie a slzenie je spôsob ako sa telo zbavuje zlúčenín protilátky IgG a vírusu. Zároveň dochádza k vyššej strate tekutín z organizmu. Z toho dôvodu je dôležité zvýšiť príjem tekutín. Zabránite dehydratácii a zvýšite aj účinnosť IgG.  

Lieky na chrípku

Antivirotiká 

Antivirotiká sú lieky, ktoré spomaľujú a zastavujú množenie vírusu v organizme.  Tieto lieky na chrípku sa ale podávajú len vo výnimočných prípadoch, kedy vírus a choroba, ktorú spôsobuje môžu vážne ohroziť zdravie a život jedinca. 

Antivirotiká, alias antistatiká majú množstvo nežiaducich účinkov 

• nevoľnosť
• nechutenstvo
• bolesť žalúdka, hlavy
• závraty 
• poruchy sústredenia a koncentrácie
• zmätenosť
• halucinácie

Antibiotiká

Antibiotiká sa na liečbu chrípky neužívajú. Úlohou antibiotík je ničiť baktérie, nie vírus. V prípade liečby chrípky by boli neúčinné. Užívajú sa len v prípade ak sa k chrípke pridruží ďalšie bakteriálne ochorenie, ktoré celkový zdravotný stav pacienta ešte zhorší. Pomerne častým bakteriálnym ochorením počas chrípky býva zápal pľúc, ktorý je spôsobený baktériami. 

Z chrípky sa vyliečite behom 10 dní až dvoch týždňov. Vírus môžete ale ešte stále roznášať. Aj keď sa už cítite oveľa lepšie nie je to znamením, že vírus už v organizme nemáte. Je to len znakom toho, že váš imunitný systém dostal ochorenie pod kontrolu a úspešne proti nej bojuje. 

Po vyliečení môžete ešte pár týždňov pociťovať únavu a slabosť. Boj s infekciou vás stál veľmi veľa energie a tú je potrebné doplniť. Zdravá strava vám v tomto môže výrazne pomôcť. Určite sa ale aspoň týždeň po vyliečení vyhýbajte cvičeniu a ďalším fyzicky náročným aktivitám. Váš organizmus je oslabený a vy a rýchlo unavíte. Doprajte si čas na rekonvalescenciu a získanie síl, energie a vitality. 

Chrípka: prevencia

Chrípka patrí medzi najinfekčnejšie ochorenia na svete. Prevencia je hlavne zameraná na zabránenie šírenia vírusu a infikovanie sa ním. Keď sa už vírusom nakazíte stávate sa jeho šíriteľom aj napriek tomu, že vaše príznaky sú mierne. Ako teda zabrániť prenosu či rozvinutiu ochorenia na chrípku?

Imunitný systém si dokáže s chrípkovým vírusom dobre poradiť. Preto je dobré sa o svoju imunitu starať

• zdravá vyvážená strava – strava s množstvom vitamínov, minerálov, živín najlepšie vo forme ovocia a zeleniny
• pohyb na čerstvom vzduchu
• cvičenie – nemusíte sa potiť v posilňovni ani vo fitku. Postačí ak si nájdete pár minút denne čas na domáce cvičenie. 
• zníženie hmotnosti – obezita a nadváha znižujú aktivitu imunitného systému a spôsobujú ďalšie zdravotné problémy, ktoré v kombinácii s chrípkou môžu ohroziť zdravie a aj život pacienta
• vyhýbajte sa stresu – stres znižuje tvorbu a účinnosť protilátok
• dbajte na oblečenie – chlad môže byť dôvodom prechladnutia. Aj keď prechladnutie nemá tak závažný priebeh ako chrípka znižuje obranyschopnosť organizmu, ktorý je tak náchylnejší na ochorenie chrípkou
• otužovanie

Spôsobov ako si udržať imunitu v perfektnom stave je veľa. Pokiaľ je váš imunitný systém v poriadku chrípka u vás nemusí mať závažný priebeh, prípadne ju imunita zničí skôr než sa prejavia prvé príznaky. Pokiaľ ale je práve sezóna chrípky je dôležité zvýšiť opatrenia na zabránenie jej prenosu

• častejšie umývanie rúk
• ochrana úst a nosa rúškom
• vyhýbajte sa podujatiam s vyššou koncentráciou ľudí
• miestnosti, v ktorých pracuje viac ľudí (školy, kancelárie,…) pravidelne a častejšie vetrajte. Ak niekto vírus chrípky má v uzavretom priestore sa jeho koncentrácia zvyšuje čím je vyššia aj šanca, že sa ním infikujete. Vetraním sa koncentrácia vírusu v miestnosti znižuje.

Vakcína proti chrípke

Najúčinnejšia a najefektívnejšia prevencia chrípky je očkovanie 

V súčasnej dobe existujú tri druhy vakcín, nie všetky sú ale dostupné aj u nás.

• celovírusové – obsahujú celý živý ale oslabený, alebo mŕtvy vírus. 
• štiepené – obsahujú rozštiepený vírus. Vírus sa zbaví častí, ktoré spôsobujú nežiaduce účinky po očkovaní. Zvyšné časti vírusu postačujú na to aby sa v organizme začali vytvárať protilátky. 
• subjednotkové – obsahujú len povrchové proteíny vírusu (hemaglutinín a neurominidázu). Hneď ako bunky imunitného systému zbadajú v tele prítomnosť týchto proteínov začnú produkovať protilátky. 

Vakcíny proti chrípke vyprovokujú imunitný systém, ktorý začne vytvárať protilátky. Zároveň s nimi vznikajú aj pamäťové bunky, ktoré pri najbližšom stretnutí s rovnakým vírusom budú vedieť ako ho zničiť.  

Očkovanie neúčinkuje okamžite. Trvá 10 až 14 dní kým sa vytvoria v tele protilátky. Najvhodnejší čas na očkovanie je v mesiacoch október až november, kým chrípková sezóna nie je u nás v plnom prúde a organizmus má dostatok času vytvoriť protilátky. Očkovať sa môžete dať aj neskôr, je tu ale riziko, že ochoriete skôr ako si vytvoríte protilátky. 

Keďže sa vírus chrípky neustále mení, mení sa aj zloženie vakcíny. Aj napriek snahám odborníkov nedá sa predpovedať ako sa bude vírus meniť, preto centrá Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) neustále monitorujú vírusy chrípky cirkulujúce v celom svete. Následným zmenám vírusu sa prispôsobuje aj zloženie vakcíny. Zloženie vakcíny sa aktualizuje dva krát do roka. 

V dnešnej dobe sa používajú vakcíny zamerané na tri najrozšírenejšie typy chrípkových vírusov (trivalentná vakcína) – dva podtypy vírusu chrípky A (H3N2 a H1N1)  a vírus chrípky B. 

Vo svete sa ale pripravuje vakcína, ktorá bude zameraná na štyri typy chrípky – dva podtypy vírusu chrípky A a dva odlišné podtypy vírusu chrípky B.  

Očkovanie proti chrípke vás môže ochrániť aj v prípade, keď je chrípkový vírus mierne zmenení než proti akému bola vakcína vyvinutá. 

Očkovanie vás nemusí pred chrípkou 100% ochrániť, môže ale zmierniť priebeh ochorenia. 

Vakcína proti chrípke neposkytne ochranu pred inými respiračnými ochoreniami, ktoré majú rovnaké príznaky. 

Očkovanie je účinnejšie ak sa dávate očkovať pravidelne. 

Rizikové skupiny

S vírusom chrípky si imunitný systém vie poradiť, ak je v dobrej forme. Sú ale skupiny ľudí, u ktorých infikovanie vírusom chrípky môže mať závažný priebeh, alebo môže spôsobiť smrť. Hovoríme o rizikových skupinách 

• osoby s chronickými ochoreniami – chronické ochorenia pľúc, kardiovaskulárneho systému, metabolickými poruchami
• onkologickí pacienti
• osoby pred, alebo po transplantácii
• osoby so zníženou imunitou, alebo inými poruchami imunitného systému
• malé deti (staršie ako pol roka)
• osoby nad 59 rokov 
• tehotné ženy (v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva)

Pre tieto rizikové skupiny sa všeobecne odporúča očkovanie proti chrípke. Odporúčanie sa netýka len týchto osôb, ale aj ľudí, ktorí žijú s nimi v jednej domácnosti, alebo prichádzajú s nimi často do kontaktu. 

WHO – očkovanie proti chrípke 

Na odporúčanie WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) sa pre rizikové skupiny odporúča očkovanie proti chrípke. Očkovanie by podľa odporúčaní mali podstúpiť 

• osoby v rizikových skupinách
• zdravotnícky personál, ktorý prichádza do styku s pacientmi 
• zamestnanci úradov – pošty, banky, učitelia, …
• policajti, vojaci
• deti predškolského a školského veku

Chrípka vs Covid-19

Chrípka a aj COVID-19 sú respiračné infekčné ochorenia, ktoré postihujú dýchacie cesty a pľúca. Aj keď príznaky oboch ochorení sú rovnaké spôsobujú ich rozdielne vírusy. 

Chrípku spôsobuje vírus z čeľade Orthomyxoviridae.

COVID-19 spôsobuje koronavírus

Oba vírusy sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Doterajšie zistenie ale naznačujú, že koronavírus sa šíri rýchlejšie a jednoduchšie než vírus chrípky.  

Príznaky chrípky majú náhly nástup. Inkubačná doba chrípky je 1 až 4 dni, v niektorých prípadoch sa prvé symptómy prejavia do 18 hodín. Inkubačná doba ochorenia COVID-19 sa pohybuje v rozmedzí 2 až 14 dní.

Rozdielov medzi príznakmi je naozaj málo a nemusia sa prejaviť u každého. Medzi príznaky infikovania sa koronavírusom patrí strata čuchu a chuti. Pri chrípke tieto príznaky nie sú.

Koronavírus má vyššiu mortalitu. Umrie naň podstatne viac ľudí než na chrípku.

Vakcína proti koronavírusu zatiaľ neexistuje. Proti chrípke sa ale môžete dať účinne očkovať. Očkovanie proti chrípke vás ale pred koronavírusom neochráni. 

Chrípka je ochorenie, ktoré predstavuje hrozbu hlavne pre osoby v rizikových skupinách. COVID-19 je hrozbou pre všetkých. Ľudský organizmus nemá na koronavírus získanú imunitu a len sa učí ako proti nemu bojovať. 

COVID-19 môže mať u každého individuálny priebeh. Viac ako 80% ľudí nemá žiadne príznaky a môžu vírus prenášať bez toho aby o tom vedeli. U iných, hlavne starších ľudí môže mať ochorenie závažný priebeh. 

Zistiť presne, či ide o chrípku alebo COVID-19 sa dá len pomocou laboratórnych testov. 

COVID-19 je momentálne nový typ ochorenia, ktorý vo svete spôsobil pandémiu. Jeho infekčnosť, príznaky, liečba a aj prevencia sú stredobodom záujmu odborníkov na celom svete. 

Sezónna chrípka, epidémia a pandémia – rozdiely

Prvé ochorenia na chrípku sa u nás začínajú objavovať na jeseň. Sezónna chrípka, alebo chrípková sezóna v našom klimatickom pásme začína od 1. októbra a trvá do 30. apríla nasledujúceho roka. Postupne sa zvyšujúci počet ochorení dosiahne vrchol zvyčajne začiatkom roka (január, február). V závislosti od počtu chorých ľudí môže dôjsť k epidémii, ktorá behom jedného až dvoch mesiacov zasiahne celú republiku. Vírus sa postupne rozšíri aj do ďalších krajín.

Epidémia

Keď sa vírus rýchlo rozšíri medzi množstvo ľudí hovoríme o epidémii.  Je to náhly nárast počtu ochorení v jednej lokalite alebo celej krajine. Sezónna chrípka môže prepuknúť do epidémie ak sa začne rýchlo šíriť nie len do celej krajiny, ale aj mimo nej. 

Pri epidémii môže dochádzať k lokálnemu uzatváraniu škôl alebo úradov

Epidémii chrípky sa dá zabrániť očkovaním. 

Pandémia

Pojmom pandémia sa označuje infekčné ochorenie, ktoré sa rýchlo rozširuje do celého sveta. Vírusom je infikované množstvo ľudí v rôznych oblastiach sveta. Pandémia má výrazný vplyv aj na širokú verejnosť. V snahe čo najviac spomaliť šírenie výrazu dochádza k uzatváraniu hraníc, obmedzeniu cestovania, zatváraniu škôl, firiem, podnikov a pod. 

K pandémii chrípky dochádza vždy keď v chrípkovom víruse dôjde k výraznej zmene. Nakoľko sa táto zmena nedá predpovedať vakcína na nový typ vírusu neexistuje.    

Pri pandémii je priebeh ochorenia závažnejší než pri epidémii. Ochorenie má závažný priebeh aj u zdravých osôb. Počas pandémie je úmrtnosť infikovaných osôb niekoľkonásobne vyššia než pri epidémii.  

Pandémie chrípky

Chrípkovú epidémiu tu máme dosť často, takmer každý rok. Chrípková pandémia je ale zriedkavejšia. Dochádza k nej vždy keď v chrípkovom víruse dôjde k antigénovému zlomu (výmene povrchového proteínu). Za posledných 100 rokov došlo k štyrom pandémiám, ktoré si vyžiadali milióny ľudských životov. 

Španielska chrípka

Chrípka typu A, H1N1 – 1918 až 1920 – najhoršia chrípková pandémia akú si svet pamätá. Chrípka obišla celý svet niekoľko krát. Predpokladá sa, že vznikla mutáciou amerického a európskeho vírusu počas vojny. Chrípka vznikla vo Francúzsku, ale najviac obetí si vyžiadala v Španielsku (odtiaľ názov Španielska chrípka). Počet obetí 20 až 40 miliónov. 

Ázijská chrípka

Chrípka typu A, H2N2 – 1957 – 1958 – vírus vznikol v Číne a obletel svet dva krát. V prvej vlne sa najčastejšie infikovali mladý ľudia a deti, druhá vlna postihla hlavne staršiu generáciu. Počet obetí 1 až 2 milióny.

Hongkonská chrípka

Chrípka typu A, H3N2 – 1968 – 1969 – prvý krát objavili vírus tejto chrípky v Hongkongu. Dostala sa do celého sveta a na svedomí má 700 tisíc až milión obetí. 

Prasacia (mexická) chrípka

Chrípka typu A, H1N1 – 2009 – 2010 – posledná známa chrípková pandémia sa objavila v Mexiku. Ide o kombináciu ľudskej, prasacej a vtáčej chrípky. Pandémia trvala jeden rok a podľahlo jej 18 500 ľudí.

Vtáčia chrípka H5N1

Do povedomia verejnosti sa dostal typ vírusu vtáčej chrípky H5N1. Túto pozornosť si získal schopnosťou ľahkého prenosu z voľne žijúcich vtákov na hydinu a následne na ľudí. 

Poznáme tri podtypy vtáčej chrípky – H5, H7 a H9. Najnebezpečnejšie sú podtypy H5 a H7. 

Úmrtnosť na tento typ chrípky je vysoká. V čase pandémie mu podľahla viac ako polovica infikovaných osôb. 

Voľne žijúce vtáky majú voči vírusu imunitu a ochorenie tak nemá u nich taký závažný priebeh ako u ľudí. 

K prenosu vtáčej chrípky dochádza zriedka. Všetky osoby, u ktorých bola potvrdená nákaza vtáčou chrípkou, prišli do kontaktu s infikovanými vtákmi. Prenos z človeka na človeka nebol zatiaľ preukázaný. Keďže sa ale vírus chrípky stále mení a mutuje je možné, že podtyp vírusu chrípky H5N1 bude v najbližšom čase dôvodom pre vznik celosvetovej pandémie. 

Vakcína proti vtáčej chrípke zatiaľ neexistuje aj keď sa na nej stále pracuje. Bežná vakcína proti chrípke vám ochranu pred týmto ochorením neposkytne. 

Ak chováte hydinu je dobré ju mať v uzavretých priestoroch, kde nepríde do styku s inými vtákmi, prípadne všímať si jej zdravotný stav a v prípade jeho zhoršenia kontaktovať veterinárov. 

Vtáčiu chrípku nedostanete ak zjete varenú, pečenú alebo inak tepelne pripravovanú hydinu. Vysoké teploty tento podtyp vírusu zabíjajú. Pozor si ale dajte na mŕtve voľne žijúce vtáky, aj keď mohli umrieť na niečo iné môžu byť hostiteľmi vtáčej chrípky. 

Vakcína proti vtáčej chrípke neexistuje. Bežné očkovanie proti chrípke vám ochranu pred týmto typom chrípky neposkytne.