Covid 19

Koronavírus, SARS CoV 2, COVID-19 – pojmy, ktoré posledné dva roky zaplavujú titulky novín, časopisov a televíznych správ. Infekčné ochorenie obletelo celý svet a zmenilo životy všetkých ľudí na planéte. Čo to vlastne je a ako sa vyznať vo vyššie spomínaných pojmoch? Čo je covid pass, koľko koronavírusov poznáme, ako sa COVID-19 líši od chrípky a ako proti nemu bojovať?

Nový koronavírus 

Vírusy sa medzi ľuďmi bežne vyskytujú a sú zodpovedné sa množstvo ochorení. Tým najznámejším, s ktorým už mal asi každý z vás skúsenosť je vírus chrípky. Koronavírus je typ vírusu, ktorý  je tvorený genetickým jadrom a obalom, z ktorého vytŕčajú hroty. 

Keďže hroty trčiace z vírusu pripomínajú slnečnú koronu získal tento typ vírusu názov koronavírus.  Hroty sú vlastne proteíny, prostredníctvom ktorých sa vírus naviaže na receptory hostiteľskej bunky a dostáva sa do nej.

Druhy koronavírusov

Koronavírus nie je v dejinách ľudstva niečo nové. Prvé koronavírusy boli u ľudí objavené v 60. rokoch. Doteraz je známych 7 druhov.

Medzi pomerne bežné koronavírusy patria

• 229E (HCoV-229E) – typ koronavírusu, ktorý sa prejavuje bežným prechladnutím, nádchou a múúže prerásť do zápalu pľúc a bronchitídy. Objavený bol v roku 1965. Pravdepodobne pochádza z netopierov.
• NL63 (HCoV-NL63) – môže spôsobovať mierne, stredné až závažné infekcie dolných dýchacích ciest. Prejavuje sa nádchou, kašľom, bolesťami hrdla, horúčkou,… Prvý krát sa objavil v roku 2004. Pravdepodobne pochádza z infikovaných cibetiek a netopierov. 
• OC43 (HCoV-OC43) – spôsobuje bežné prechladnutie, ktoré môžu prerásť do závažných infekcií dýchacích ciest. Predpokladá sa, že prvý krát sa objavil v rokoch 1889 – 1890 počas pandémie chrípky. Odkiaľ sa na človeka preniesol sa presne nevie, pravdepodobne ale pochádza z hlodavcov, ktoré preniesli vírus na dobytok a následne prešiel na človeka.
• HKU1 (HCoV-HKU1) – spôsobuje ochorenie horných dýchacích ciest. Prejavuje sa nachladnutím, ktoré môže prejsť do zápalu pľúc až bronchitídy. Prvý krát sa objavil v r. 2004. Predpokladá sa, že pochádza z myší. 

Kým tieto 4 koronavírusy spôsobujú prevažne bežné prechladnutie a dokážeme s nimi koexistovať poznáme aj ďalšie tri druhy, ktorých priebeh ochorenia môže mať veľmi závažný priebeh.

• SARS-CoV1 (Severe Acute Respiratory Syndrome) – závažný akútny respiračný syndróm. Toto vysoko infekčné ochorenie sa objavilo v roku 2002. Tento koronavírus sa dostal do cca 30 krajín, infikovalo sa ním približne 8000 ľudí a jeho úmrtnosť sa pohybovala okolo 10%.
• MERS-CoV (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) – respiračný syndróm na Blízkom východe. Epidémia vypukla v roku 2012 Do roku 2015 sa dostal zo Saudskej Arábie do 21 krajín. Celkovo naň ochorelo cca 2500 ľudí a jeho úmrtnosť bola viac ako 30%. 
• SARS-CoV 2 (Severe Acute Respiratory Syndrome) – závažný akútny respiračný syndróm. Objavil sa v roku 2019 a je vo svete doteraz. 

Nový typ koronavírusu vzniká vždy, keď koronavírus v zvieratách získa schopnosť preniesť sa na človeka. Ide o zoonotický prenos a tejto chorobe sa hovorí zoonóza (infekčné ochorenie prenosné zo zvieraťa na človeka). Takýto vírus môže v ľudskom organizme získať schopnosť prenášať sa z človeka na človeka a spôsobiť epidémiu alebo pandémiu.  

Koronavírus – COVID-19 

Proti bežným koronavírusom vie imunitný systém človeka bojovať. Vie vytvárať konkrétne protilátky a pokiaľ nemáte ďalšie závažné ochorenia (problémy so srdcom, problémy s imunitou, onkologické ochorenie,…) nepredstavujú veľký problém. 

Koronavírusy, ktoré sa objavili v tomto storočí sú pre ľudský organizmus novou hrozbou, ktorú naša imunita nepozná. Šírenie  MERS a SARS CoV1 sa podarilo  zastaviť vďaka prísnym karanténnym opatreniam v miestach kde sa ochorenie objavilo. Aj keď mali oba koronavírusy vysokú mortalitu  (10% SARS CoV 1 a 30% MERS) podarilo sa zabrániť rozšíreniu vírusov do celého sveta. Tieto dva vírusy sa nie len že nerozšírili ale aj „záhadne“ zmizli a dnes sú len spomienkou na hrozbu, ktorá mohla zasiahnuť celé ľudstvo.

SARS CoV2

Nový koronavírus Cov2 sa rozšíril do celého sveta. Na svete asi nie je krajina, kde by sa neobjavil. V čom je tento vírus odlišný od predchádzajúcich? Prečo sa dostal do celého sveta a infikuje milióny ľudí?

SARS CoV1 a SARS Cov2 – podobnosť

SARS Cov2 je „príbuzným“ koronavírusu SARS Cov1. 

Predpokladá sa, že oba pochádzajú z netopierov. 

Ich RNA genómy sú podobné na cca 87%.

Proteíny, ktorými sa prichytávajú na hostiteľské bunky majú veľmi podobné. 

Oba typy vírusov spôsobujú respiračné ochorenie ale oba môžu infikovať aj ďalšie orgány, nie len dýchací systém. 

Prenášajú sa rovnako – kvapôčkovou infekciou (ak infikovaná osoba kašle alebo kýcha) alebo kontaktom s infikovanými predmetmi.

Stabilita  týchto dvoch koronavírusov na povrchoch rôznych predmetov je podobná

SARS CoV1 a SARS CoV2 – rozdiely

Aj keď ide o príbuzné koronavírusy majú pár rozdielov

SARS CoV2 je infekčnejší než SARS Cov1. To znamená, že sa novým vírusom infikuje viac ľudí. Reprodukčné číslo SARS CoV1 je 2 až 4, reprodukčné číslo SARS Cov2 je 2 – 5.

SARS CoV2 má nižšiu mortalitu. Údaje sa líšia, ale podľa WHO sa úmrtnosť na ochorenie COVID 19 ktoré spôsobuje koronavírus SARS CoV2 pohybuje v rozmedzí 2 – 4%. Pri MERS a SARS CoV1 to bolo 10 až 30%.

Inkubačná doba SARS CoV1 je 2 až 7 dní. Inkubačná doba SARS Cov2 je 2 až 14 dní.

Rozdiel medzi Cov1 a Cov2 je aj v potrebe hospitalizácie. Pri Cov1 potrebovalo hospitalizáciu až 70% infikovaných pacientov. Pri CoV2 to je to len cca 20%.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že nový koronavírus SARS CoV2 nie je taký nebezpečný ako jeho predchodca, pravda je ale iná. SARS CoV2 je oveľa infekčnejší než CoV1 z toho dôvodu sa ním môže infikovať oveľa viac ľudí.

Štatistiky

Na celom svete sa doteraz novým vírusom infikovalo viac ako 203 miliónov ľudí. Umrelo naň viac ako 4 milióny ľudí.

Na Slovensku ochorenie COVID-19 prekonalo takmer 718 tisíc ľudí. Ide o osoby, ktorým bolo ochorenie potvrdené na základe antigénových alebo PCR testov. 

Viac ako 12 500 ľudí na ochorenie COVID-19 zomrelo.

COVID-19 

Na konci roku 2019 sa v čínskom meste Wu-chan objavila nová infekcia, ktorú WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) označila za nový koronavírus. A keďže sa jeho genóm podobal na 86,9% na predchádzajúci koronavírus SARS CoV1 dostal názov SARS CoV2. 

Koronavírus SARS CoV2 spôsobuje ochorenie, ktoré poznáme pod názvom COVID 19. Vo väčšej miere napadá dolné dýchacie cesty a môže spôsobiť zápal pľúc. Neraz sa ale objavili prípady, kedy koronavírus napadol aj iné orgány. 

Od infikovania sa vírusom až k prvým prejavom príznakov ubehne prevažne 5- 6 dní (inkubačná doba). Nie je ale ničím výnimočným ak inkubačná doba je 2 až 14 dní.

Príznaky COVID 19

Medzi najčastejšie príznaky patrí

• horúčka alebo zimnica
• suchý kašeľ – ak zvyčajne kašeľ máte môže sa zhoršiť
• únava, slabosť
• nádcha

Menej časté príznaky 

• bolesti svalov, kĺbov
• bolesť hlavy
• strata chuti a(alebo čuchu
• bolesť hrdla
• zápal spojiviek
• kožná vyrážka
• hnačka
• nevoľnosť

Závažné príznaky

• bolesť/tlak na hrudi
• sťažené dýchanie, dýchavičnosť
• bledá alebo sivastá pokožka na prstoch alebo perách
• neschopnosť zostať hore, zobudiť sa

Ochorenie COVID-19 môžete prebiehať aj bezpríznakovo, to ale neznamená, že ho nemôžete šíriť ďalej. Väčšina infikovaných osôb má mierne až stredne závažné príznaky a hospitalizácia nie je potrebná.   

Infikovaná osoba sa stáva najviac infekčnou v momente, kedy sa objavia u nej príznaky. Vírus môže ale v menšej miere roznášať aj dva dni pred prvými príznakmi.

Väčšina prípadov ochorenia na COVID-19 sa prejavuje miernymi príznakmi, ktoré sa podobajú bežnému prechladnutiu (až 80%). Závažnejšie príznaky má asi 15% infikovaných ľudí. Len u cca 5% pacientov je ochorenie veľmi závažné. Ide o zlyhávanie dýchania alebo iných orgánov. Tieto prípady si vyžadujú náhlu a intenzívnu starostlivosť. 

Liečba COVID-19

Lieky na COVID-19 nie sú. Pri liečbe sa tlmia len symptómy ochorenia. V závislosti od priebehu ochorenia vám môžu vystačiť lieky, ktoré dostanete bežne kúpiť v lekárni. Pokiaľ má ale ochorenie závažný priebeh môže byť potrebná hospitalizácia.

Ak máte COVID-19 určite telefonicky kontaktujte svojho ošetrujúceho lekára a postupujte podľa jeho pokynov. Liečba bez dohľadu lekára sa môže skomplikovať.

Domáca liečba

Určite dodržujte karanténu. Aj keď sú vaše príznaky veľmi mierne ste chorí a teda aj infekční a mohli by ste preniesť vírus na každého koho by ste stretli.

Pravidelne (2 krát denne) si merajte teplotu, tlak, pulz a saturáciu (okysličenie krvi). 

Vitamíny – pre správne fungovanie imunitného systému sú dôležité vitamíny a minerály. Ak máte COVID-19 nezabúdajte na užívanie vitamínu C, vitamínu D a zinku.

Horúčka, bolesť – medzi najbežnejšie používané lieky na horúčku patria tie, ktoré obsahujú paracetamol, kyselinu acetylsalicylovú, ibuprofén, naproxen alebo diklofenak.  Lieky na zníženie telesnej teploty užívajte len keď je vyššia ako 38°C. Ak neklesne do 30 minút od užitia lieku a stúpla nad 39°C mali by ste ju znižovať vlažnou sprchou alebo zábalmi. 

Kašeľ – pri kašli sa odporúča užívať lieky, ktoré obsahujú bromhexín alebo ambroxol. Tieto látky zrieďujú hlien a podporujú jeho vykašliavanie. Môžete ich začať užívať už pri prvých príznakoch kašľa. 

Bolesť hrdla – v lekárni dostanete bežne kúpiť rôzne prípravky na kloktanie, spreje alebo tabletky na žuvanie, ktoré obsahujú dezinfekčné zložky a anestetíká, ktoré zmiernia bolesť a zredukujú aj množstvo vírusu, ktoré je v krku. 

Nezabúdajte na dostatok tekutín a pravidelné vetranie. 

Ak domáca liečba nepomáha a symptómy pretrvávajú (prípadne sa ešte zhoršujú) mali by ste kontaktovať lekára. Určite tak urobte ak

• máte horúčku viac ako 38°C viac ako tri dni po sebe
• sa zhoršuje dýchanie alebo pri kašli cítite bolesť na hrudníku
• sa zhoršil príjem stravy a tekutín

Tiesňovú linku by ste mali kontaktovať hneď ako 

• sa u vás dostaví pocit nedostatku vzduchu, zadýchate sa pri rozprávaní
• zbadáte, že vykašliavate krv
• máte pocit, že odpadnete, stratíte vedomie
• zbadáte, že máte modré (bledé) pery
• ak oxymeter ukazuje po opakovaných meraniach hodnotu pod 90%

Čo robiť ak mám COVID-19

Ak sa u vás objavili príznaky ochorenia zostaňte doma a čo najskôr zavolajte svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Následne postupujte podľa jeho pokynov. 

Mali by ste v čo najkratšom čas absolvovať antigénový alebo PCR test. Na základe výsledkov testu sa potvrdí alebo vylúči diagnóza. Aj keď sú testy spoľahlivé nemusia ochorenie odhaliť. Môže to byť vďaka tomu, že sa v organizme vírus ešte nerozmnožil a testy ho nezachytili. Preto by ste mali zostať v domácej karanténe.

Ak vyšiel test pozitívne je potrebné zostať v karanténe a informovať (telefonicky, mailom, SMS správou) všetkých, s ktorými ste boli v úzkom kontakte. Mali by ísť na testovanie.

Ak je priebeh ochorenia mierny izolácia končí po 10 až 14 dňoch od objavenia prvých príznakov (3 dni po odznení všetkých príznakov).

Ak malo ochorenie závažný priebeh izolácia sa predlžuje na 20 dní (3 dni po odznení všetkých príznakov). 

Na ukončenie izolácie nie je potrebný negatívny test. Vírus po danom časovom limite (10 – 20 dní) už nie je schopný prenosu na ďalšieho človeka a infikovaný jedinec sa už nepovažuje za infekčného. 

Antigénové testy (výter z nosohltanu) – vykonávajú sa minimálne 2 dni potom ako ste boli v blízkom kontakte s infikovanou osobou, alebo pri prvých príznakoch ochorenia. Robiť testy hneď potom ako ste sa stretli s infikovanou osobou nemá zmysel. Vírus sa v organizme nemusel stihnúť rozšíriť a testy ho nemusia zachytiť. 

PCR testy (rozbor krvi) – tieto testy sa robia minimálne 5 dní po kontakte s infikovanou osobou, pri prvých príznakoch ochorenia alebo pri návrate z rizikových krajín. 

COVID 19 verzus chrípka

Príčinou chrípky a aj COVID-19 sú rôzne druhy vírusov, ktoré sa ale šíria rovnako (kvapôčkovou infekciou). Ich symptómy sú podobné a zistiť o aké ochorenie ide, len podľa príznakov môže byť ťažké, hlavne zo začiatku ochorenia. Obe ochorenia postihujú dýchací systém a môžu sa rozšíriť aj do ďalších orgánov. Pri obidvoch ochoreniach hrozí riziko zápalu pľúc, ktorý môže niektorým pacientom spôsobiť smrť. 

Rozdiel medzi chrípkou a COVID 19 je v inkubačnej dobe. Pri COVID-19 je inkubačná doba 2 až 14 dní. Pri chrípke to je 1 až 3 dni. 

Na Slovensku je úmrtnosť na COVID-19 až desaťkrát vyššia ako na chrípku (podľa Ministerstva zdravotníctva SR). Ako je tomu v iných krajinách sa presne nevie.

Na potvrdenie diagnózy (COVID 19 alebo chrípka) sú potrebné testy.  Na liečbu oboch ochorení lieky nie sú, liečba je symptomatická (potláča sa horúčka, kašeľ, bolesti svalov, hlavy,…). 

Reprodukčné číslo

Reprodukčné číslo udáva koľko ľudí môže infikovaný jedinec nakaziť. Pri COVID-19 má toto číslo hodnotu 2 až 5. Takže, jedna infikovaná osoba môže nakaziť dvoch až piatich ľudí. Pri chrípke sa reprodukčné číslo pohybuje okolo 1,3. Z toho sa dá usúdiť že nový koronavírus sa môže šíriť oveľa rýchlejšie než obyčajná chrípka. Ak je reprodukčné číslo vyššie ako 1 znamená to že sa vírus šíri. Ak číslo klesne pod 1 šírenie vírusu sa spomaľuje. 

SARS CoV2 sa prenáša najčastejšie kvapôčkovou infekciou. Stačí zakašľať, alebo si kýchnuť a do vášho okolia sa dostane množstvo malých kvapôčok, ktoré obsahujú vírus. Pri kašli môžete vyprodukovať až 3000 takých kvapôčok, pri kýchnutí to je ešte viac.  

Mutácie koronavírusu

Mali sme tu prvú vlnu, druhú, tretiu a pripravujeme sa aj na štvrtú vlnu pandémie. Niektoré vlny boli horšie, niektoré lepšie. Počas toho ako sa vírus šíri sa aj vyvíja. Neustále sa replikuje, vytvára svoje vlastné kópie a niekedy sa pri tom trochu zmení. Dochádza k mutácii vírusu. Môže sa stať viac, alebo menej infekčným, môžu sa zmeniť príznaky ochorenia alebo sa môže zmeniť aj závažnosť ochorenia. Koronavírus SARS CoV2  sa stále v populácii vyskytuje a má tak dostatok príležitostí mutovať. Počas necelých dvoch rokov vírus zmutoval 4 krát (zatiaľ). 

Určite ste sa už stretli s označením britský alebo indický variant. Ide o mutácie vírusu, ktoré sa ako prvé objavili práve v krajine, ktorú majú v názve. Ide ale o dosť chaotické označenia preto sa vedci zhodli v označovaní mutácii koronavírusu písmenami gréckej abecedy.

• alfa variant – objavil sa v Anglicku a rozšíril sa do cca 50 krajín.
• beta variant – objavil sa v Južnej Afrike a ďalších 30 krajinách.
• gama variant – objavil sa v Brazílii a rozšíril sa do viac ako 10 krajín. 
• delta variant – objavil sa v Indii a zdá sa, že bude dominantný v ďalšej vlne pandémie.

Delta variant

Infikovanie delta variantom koronavírusu sa môže prejavovať mierne rozdielnymi príznakmi. Infikovaná osoba môže na základe príznakov nadobudnúť presvedčenie že sa jedná len o sezónne prechladnutie. Medzi základná príznaky delta variantu patria

• bolesť hlavy
• bolesť hrdla
• zvýšená teplota (horúčka)
• kašeľ
• nádcha
• hnačka

Nie všetky symptómy sa u vás musia prejaviť. Strata chuti a čuchu pri tomto variante je zriedkavejšia. 

Delta variant je ale podľa všetkého infekčnejší a môžu sa ním ľahko infikovať aj mladé osoby, ktoré v domnení, že ide len o prechladnutie šíria vírus ďalej.  

Doteraz bol u nás dominantný variant alfa. V súčasnosti sa už začína aj na našom území objavovať delta variant a predpokladá sa, že práve on bude hrať v nasledujúcej vlne pandémie hlavnú úlohu.  

Očkovanie proti COVID-19

Celkovo je SARS CoV2 ešte nový vírus a o ochorení COVID-19 sa aj napriek úsiliu vedcov z celého sveta nevie všetko. Našťastie sa podarilo vyvinúť vakcíny, ktoré môžu toto  šírenia ochorenia výrazne obmedziť, spomaliť  a zmierniť príznaky ochorenia. Vďaka tomu ľudia, u ktorých by malo ochorenie závažný a život ohrozujúci priebeh môžu prekonať ochorenie z miernymi symptómami. 

Vakcíny 

Najväčší odporcovia očkovania sa často odvolávajú na fakt, že vakcína obsahuje vírus, ktorý môže v organizme spustiť ochorenie. Pravda je taká, že očkovacia látka vírus neobsahuje (ani živý ani oslabený a ani mŕtvy). mRNA vakcína obsahuje len informáciu o víruse. V tejto informácii je návod na poskladanie proteínu, ktorým koronavírus prenikne do ľudskej bunky. Hneď ako organizmus dostane tento návod poskladá si proteín a následne ho imunitný systém označí za patogén (cudziu látku) a zničí ho. Vytvorí protilátky, ktoré tento proteín zničia. Imunita si pamätá ako proteín zničila a aké protilátky na to použila. Pri najbližšom kontakte s rovnakým proteínom (ktorý sa nachádza na koronavíruse) ho okamžite zničí. Vírus tak bude mať minimálnu šancu dostať sa do bunky a rozmnožovať sa. 

Na celom svete sa vedci pokúšajú objaviť vakcínu proti COVID-19. Momentálne je vo vývoji viac ako 160 rôznych vakcín. Počuť ste už mohli o 5 typoch, ktoré sa vo svete momentálne používajú. Európska agentúra pre lieky schválila len 4 z nich. 

Comirnaty – Pfizer/BioNTech

• očkovacia látka obsahuje mRNA (genetickú informáciu)  o koronavíruse.  Ide o proteín, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu a slúži na vstup do bunky. Imunita zaregistruje tento proteín, označí ho za patogén a začne proti nemu vytvárať protilátky. 
• účinnosť vakcíny – po zaočkovaní oboma dávkami (2 týždne po podaní druhej dávky) chráni vakcína pred závažným priebehom choroby na 99,2%. Zároveň znižuje infekčnosť o 89% vďaka čomu sa vírus ďalej nešíri. 
• 2 dávka vakcíny sa podáva na 28. deň po prvej. 
• vedľajšie účinky, ktoré sa po podaní  vakcíny Comirnaty od Pfizer/BioNTech môžu objaviť patria bolesť a opuch v mieste vpichu, zimnica, zvýšená teplota, bolesť hlavy, svalov alebo kĺbov. Vedľajšie účinky sa prejavujú u asi každého 10 človeka a po pár dňoch sa vytratili. 

Spikevax – Moderna

• vakcína je založené na genetickej informácii (mRNA) na tvorbu spike proteínu. Imunitný systém podľa návodu zostrojí proteín, označí ho ako patogén a začne proti nemu produkovať protilátky. Vakcína je založená na rovnakom princípe ako predchádzajúca očkovacia látka.
• účinnosť vakcíny je 94,1% a môžu sa ňou očkovať už osoby nad 18 rokov. Druhá dávka sa podáva na 28. deň po zaočkovaní prvou. 
• vedľajšie účinky vakcíny – bolesť a opuch v mieste vpichu, zimnica, horúčka, únava, bolesť hlavy, svalov alebo kĺbov. Môže sa objaviť aj vracanie alebo bolestivé a opuchnuté lymfatické uzliny pod ramenami. 

Vaxzevria – AstraZeneca

• v tejto vakcíne sa miesto RNA používa DNA (vektorová vakcína). Princíp účinku vakcíny je následne rovnaký ako pri vyššie spomínaných očkovacích látkach. Organizmus si na základe informácie vytvorí spike proteín a imunitný systém ho zničí. 
• účinnosť vakcíny je tri mesiaca po prvom zaočkovaní 76%. Druhým očkovaním sa jej účinnosť zvyšuje na 82%. Druhá dávka očkovacej látky sa podáva 4 až 12 týždňov po prvej. 
• vedľajšie účinky – bolesť a citlivosť v oblasti vpichu, bolesť hlavy a svalov, únava, pocit nepohody, zimnica, horúčka, bolesť kĺbov. Zriedkavejšie sa môžu objaviť aj vracanie alebo hnačka.

COVID 19 Vaccine Janssen – Janssen Pharmaceuticals / Johnson & Johnson

• táto jednodávková vakcína funguje na podobnom princípe ako Vaxzevria od AstraZeneca. Obsahuje adenovírus, v ktorom sa nachádza gén s návodom na tvorbu spike proteínu, ktorý organizmus vytvorí a následne zničí. 
• účinnosť vakcíny – očkovanie chráni pred ťažkám priebehom ochorenia na 100%. Už dva týždne po očkovaní sa množstvo symptomatických prípadov znížilo o 67%.
• vedľajšie účinky – bolesť v oblasti vpichu, bolesť hlavy a svalov, nevoľnosť, únava. 

Sputnik V – Gamalejov výskumný inštitút pre epidemiológiu a mikrobiológiu

Vakcínou Sputnik V sa u nás dalo zaočkovať. Európska lieková agentúra ju síce neschválila, ale sú štáty, ktoré umožňujú záujemcom zaočkovať sa aj touto látkou. 

• táto vakcína patrí medzi vektorové vakcíny (návod na tvorbu spike proteínu sa do organizmu dostáva prostredníctvom DNA). 
• podľa dostupných informácií (v časopise Lancelot) sa jej účinnosť pohybuje na úrovni 91,6% (do 18 dní od podania prvej dávky). Druhá dávka vakcíny sa podáva po 21. dňoch od prvého očkovania. 

Vakcínou môžete predísť závažnému priebehu ochorenia COVID-19. Imunitný systém, vďaka očkovacím látkam bude vedieť ako sa v prípade infikovania koronavírusom SARS CoV2 brániť  Zároveň sa po očkovaní stávate menej infekčným čím prispievate k zníženiu šírenia vírusu. 

Čím menej sa vírus šíri tým menšiu šancu má zmutovať. Účinok vakcín proti mutáciám vírusu je preukázaný. Predpokladá sa, že infekčnejší delta variant infikuje oveľa viac ľudí než predchádzajúce varianty. Predísť závažnému priebehu ochorenia môžete účinnou vakcínou. 

Covid pass

Pri cestovaní do zahraničia už desiatky rokov nepotrebujete pas (aspoň čo sa týka EU). Pandémia, koronavírus a ochorenie Covid 19 poznačili cestovanie do zahraničia. Či už idete len k našim susedom, alebo prechádzate viacero štátov potrebujete mať pri sebe tzv Covid pass.

Covid pas je v podstate potvrdenie o tom, že nie ste nosičom koronavírusu SARS CoV2, teda nie ste infekční a nemôžete infikovať zdravých ľudí. Vďaka tomuto potvrdeniu sa môžete vyhnúť povinnej karanténe vo viacerých krajinách. 

Digitálny Covid preukaz EU získate na týchto stránkach https://covidforms.nczisk.sk/covid-19-validate-patient-gc.php. Pre jeho získanie je potrebné vyplniť formulár. Preukaz vám následne príde do mailovej schránky v prílohe.  Môžete si ho stiahnuť do mobilného telefónu, vytlačiť alebo OR kód (je súčasťou preukazu) odfotiť do mobilu a mať tak pas stále pri sebe.

Covid pas, alebo Digitálny Covid preukaz EU môžete získať ak

• ste zaočkovaní. Potvrdenie sa vydáva už po prvej dávke vakcíny.
• ste prekonali ochorenie COVID-19, ktoré vám bolo diagnostikované RT-PCR testom pred nie viac ako 180 dňami.
• máte negatívny výsledok PCR alebo antigénového testu.

Každá krajina má iné podmienky. Niekde vám postačí Digitálny Covid pas, niekde vyžadujú aj testy. V závislosti od reprodukčného čísla, mutácie vírusu, zaočkovanosti populácie, infekčnosti, …sa podmienky pre vstup do krajín neustále menia. Skôr ako sa do zahraničia vyberiete je dobré zistiť si aké má krajina aktuálne podmienky pre vstup.

Lotéria a bonus za očkovanie proti Covid -19

Na podporu očkovania sa v rôznych krajinách sveta usporadúvajú rôzne lotérie, alebo sa očkovaným ľudom dávajú bonusy. Slovensko nie je v tomto smere žiadnou výnimkou a Covid lotériu alebo bonus získate aj u nás.

Covid lotéria – očkovacia prémia

Na Slovensku sa môže každý zaočkovaný zúčastniť Covid lotérie. Lotérie sa môže zúčastniť každá dospelá osoba s trvalým pobytom v našej krajine. Presné podmienky nájdete na stránke https://www.bytzdravyjevyhra.sk/ . Aby ste mali šancu vyhrať je potrebné sa registrovať (od 1.8.2021 do 15.10.2021). Je jedno či ste sa dali očkovať na jar, alebo nedávno. Hrať o nemalú finančnú sumu môžu všetci, ktorým už bola podaná aspoň jedna dávka. Aj keď v očkovacej prémii môžete vyhrať väčší či menší obnos financií (od 100 do 100 000 euro) najväčšou výhrou bude pre každého isto zdravie. 

Sprostredkovateľský bonus

Sprostredkovateľský bonus je finančná odmena pre osobu, ktorá „nahovorila“ zatiaľ ešte nezaočkovanú osobu na očkovanie. Výška bonusu závisí od veku osoby, ktorá sa dala zaočkovať. 

Ak má očkovaná osoba menej ako 50 rokov je sprostredkovateľský bonus 30 euro. Ak má vek od 50 do 60 rokov bonus je 60 euro. Ak má osoba, ktorá sa dala zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 viac ako 60 rokov bonus bude mať hodnotu 90 euro.

Tento bonus začína vybavovať osoba, ktorá sa dala očkovať po 1.7. 2021. Na stránke https://www.bytzdravyjevyhra.sk/  vyplní formulár, ktorý nájde v stĺpci „Zaočkovaný“ v kolónke „Registrovať“. Následne (do 2 týždňov) obdržíte kód, ktorý oznámite osobe, ktorej má byť bonus vyplatený.  Ak sa sprostredkovateľ cez rovnakú webovú stránku zaregistruje v stĺpci „Sprostredkovateľ“, vyplniť potrebné údaje a bonus by vám mal prísť na účet.